Vo vnútri..

.. Obzrieme sa okolo a čo vidíme? Prázdnych ľudí pretĺkajúcich sa ulicami, aby boli čo najskôr tam kde tak sa tak urputne ponáhľajú... Občas by som najradšej bežala do nekonečných diaľok , kde by ma nikto nevidel. Alebo kričala, nekonečne dlho. Kričala a kričala , všetko to čo vo mne prebýva by šlo aj s mojim nárekom...preč...prosím vezmite ma preč...preč... prázdne slová vychádzajúce z mojich úst, ktoré nikto nepočuje. Som stratená alebo sa aspoň tak cítim, v nekonečnej spleti mojich myšlienok.... Len vziať dýku a vraziť si ju do hrude, áno, presne tam, kde prebýva všetko to, to čo ma dusí , vyrvať to, nech to odteká s mojou krvou. A zatváram sa do seba, opäť. Nemôžem dýchať...